Výsledok hľadania pre slovo: mutácia
mutácia -ie ž. ‹l› odb. zmena, obmena, variácia: genet. dedičná zmena vlastnosti al. znaku organizmu podmienená zmenou v géne; fyziol. zmena detského hlasu v období dospievania; polygr. čiastková zmena tlačovej formy (denníka), napr. výmena celej novinovej stránky s oblastnými správami;
mutačný príd.: genet. mutačná teória, rýchlosť; poľn. mutačné šľachtenie; polygr. mutačná stránka novín; lingv. mutačné slovesá vyjadrujúce dej, keď niekto (niečo) prechádza z jedného stavu do druhého
komutácia -ie ž. ‹l› odb. zámena, výmena: eltech. zmena smeru elektrického prúdu (napr. premena striedavého elektrického prúdu na jednosmerný); oznam. tech. komutácia správ spôsob odovzdávania správ medzi účastníkmi telegrafnej siete al. siete prenosu dát;
komutačný príd.: komutačný prúd; fyz. komutačná krivka geometrické miesto vrcholov hysteréznych slučiek, feromagnetika
makromutácia -ie ž. ‹g + l› genet. mutačná zmena genotypu, ktorá má zásadný význam pre vývojovú diferenciáciu živých organizmov
mikromutácia -ie ž. ‹g + l› genet. mutácia postihujúca určitý gén a spôsobujúca zmenu jeho jednej alely na inú alelu
permutácia -ie ž. ‹l› mat. zobrazenie množiny na seba; obmena poradia; súbor všetkých možných obmien poradia;
permutačný príd.
transmutácia -ie ž. ‹l›
1. odb. premena, premenenie: chem. prirodzená al. umelá samovoľná premena prvkov na iné jadrovou reakciou; (kedysi v alchýmii) snaha o premenu obyčajných kovov na zlato
2. genet. transmutácia génu pri ktorej dcérska alela má vlastnosť obidvoch pôvodných alel al. jedna z alel sa namiesto raz replikuje dva razy a druhá alela sa nereplikuje vôbec;
transmutačný príd.: chem. transmutačná reakcia; transmutačná teória
<<< mikromutácia antimutagén >>>