Výsledok hľadania pre slovo: plast
plastochinón -u m. ‹g› biochem. derivát benzochinónu schopný prenášať elektróny a vodíkové protóny pri fotochemických reakciách fotosyntézy
plastilak -u m. ‹g + n› tovar. umelá koža s lesklým povrchom;
plastilakový príd.
plastelína -y ž. ‹t < g› hmota na modelovanie;
plastelínový príd.
plasticita -y ž. ‹g› tech. plasticita materiálu schopnosť trvalo vydržať deformácie vyvolané účinkom vonkajších síl; ekol. plasticita organizmu jeho schopnosť prispôsobovať sa rozličným kombináciám podmienok a činiteľov životného prostredia
plastický príd. ‹g›
1. stvárnený trojrozmerne, priestorovo: plastická výzdoba; geogr. plastická mapa reliéfny model určitého územia, reliéfna mapa; výtv. týkajúci sa sochárskych diel vytváraných tvarovaním al. pridávaním hmoty (op. skulpturálny): plastické sochárstvo; lek. plastická operácia slúžiaca na úpravu al. obnovu chybných al. poškodených častí tela; plastická chirurgia uskutočňujúca plastické operácie
2. pôsobiaci dojmom trojrozmernosti, vyvolávajúci priestorový dojem: plastické videnie; plastický film; plastická televízia stereoskopická; plastický zvuk stereofonický
3. tvárny, poddajný: chem. plastické hmoty makromolekulárne látky syntetickej al. polosyntetickej povahy schopné tvárnenia teplom al. tlakom, plasty; plastická výbušnina s prísadou umožňujúcou jej tvarovanie; fyz. plastická deformácia vonkajší prejav nenávratnej zmeny tvaru telesa; tech. plastický kĺb objemovo obmedzená časť telesa, v ktorej pri záťaži vzniká plastická deformácia bez porušenia materiálu
4. výstižný, výrazný, názorný: plastický opis udalosti;
plasticky prísl.;
plastickosť -ti ž.: ekol. plasticita
plastidóm -u m. ‹g› genet. plastóm
plastidotyp -u m. ‹g› genet. zložka idiotypu rastlín obsahujúca súbor dedičných determinantov uložených v plastidoch
plastid -u m. ‹g› biol., bot. plastidy organely v cytoplazme rastlinných buniek rozlišované podľa obsahu prevažujúcich farbív: zelené plastidy chloroplasty; žlté, červené plastidy chromoplasty; bezfarebné, biele plastidy leukoplasty;
plastidový príd.: genet. plastidová dedičnosť dedičnosť znakov riadených génmi lokalizovanými v plastidoch rastlinných buniek
plastifikácia, plastikácia -ie ž. ‹g + l› uvedenie, uvádzanie hmoty do plastického stavu: stav. plastifikácia maľby, betónu; tech. plastikácia kaučuku, plastickej hmoty;
plastifikačný príd.: stav. plastifikačná prísada plastifikátor
plastifikátor -a m. ‹g + l› stav., ker. látka zlepšujúca spracovateľnosť hmôt, napr. betónovej zmesi, tehliarskej hliny, tvárnych keramických hmôt a i.
<<< naftochinón autoplastika >>>