Výsledok hľadania pre slovo: pólový
pólo -a s. ‹a < ind› šport. hra na koňoch s loptou a pálkami: vodné pólo loptová hra vo vode;
pólový2 príd.
pólový1 → pól
pól -u m. ‹g›
1. geogr. priesečník zemskej osi s povrchom zemegule: severný, južný pól; pól mrazu, zimy miesto s najnižšou teplotou na zemskom povrchu; geofyz. geomagnetický pól priesečník osi geomagnetického dipólu s povrchom Zeme; astron. svetový pól priesečník svetovej osi so svetovou guľou; pól ekliptiky bod na oblohe, ktorého astronomická šírka je 90°
● stáť na opačnom póle mať protichodné názory
2. mat. začiatok polárnych súradníc, dôležitý bod na orientovanej krivke al. ploche
3. fyz. magnetický pól miesto, na ktorom je sústredené magnetické množstvo; eltech. koniec vývodu elektrického zdroja; kladný, záporný pól časť magnetického obvodu indukčných strojov;
pólový1 príd.: astron. pólová vzdialenosť vzdialenosť hviezdy od pólu, t. j. doplnok deklinácie do 90°; biol. pólové teliesko polárne teliesko, pólocyt; eltech. pólový nadstavec, pólová spojka týkajúca sa pólu v elektrickom stroji
dipól -u m. ‹g›
1. fyz. chem. atóm, molekula al. iná neutrálna častica s nesymetrickým rozložením elektrických nábojov
2. oznam. tech. dipólová anténa;
dipólový príd.: fyz. chem. dipólový moment kvantitatívne vyjadrenie polarity dipólu, elektrický moment dipólu; oznam. tech. dipólová anténa tvorená dvoma rovnakými súmernými vodičmi; geol. dipólové pole prevažná časť zemského hlavného magnetického poľa podobajúca sa poľu homogénne zmagnetovanej gule
kupola, kopula2 -y ž. ‹t› archit. klenba tvaru časti guľovej al. inej rotačnej plochy (elipsoid, paraboloid) nad kruhovým al. mnohouholníkovým pôdorysom: kupola, kopula chrámu; astron. kryt astronomického ďalekohľadu, spravidla polguľovitý;
kupolový, kopulový príd.: kupolový, kopulová stavba; vodohosp. kupolový, kopulová hrádza ktorej stenu proti vode tvorí rad kopulových klenieb, kopulovitá hrádza
monopól -u m. ‹g› fyz. magnetický monopól hypotetická častica s nenulovým magnetickým nábojom (pólom);
monopólový príd.
monopólový → monopól
kvadrupól -u m. ‹l + g› fyz. rovinná sústava dvoch dipólov, štvorpól;
kvadrupólový príd.: mat. kvadrupólový moment tenzor druhého stupňa; eltech. kvadrupólový kondenzátor
<<< multipólový polarimetria >>>