Výsledok hľadania pre slovo: rubín
rubín -u m. ‹l›
1. miner. ohnivočervený priehľadný drahokam, odroda korundu
2. sklár. rubínové sklo;
rubínový príd.
1. zhotovený z rubínov, nimi zdobený: rubínový šperk
2. majúci farbu (al. lesk) rubínu, ohnivočervený: sklár. rubínové sklo sýtočervené, sfarbené pridaním zlata, medi al. selénu;
rubínovo prísl.
bilirubín -u m. ‹l› biochem. prirodzené žlčové farbivo vznikajúce rozpadom červeného krvného farbiva
cherubín, cherub -a m. ‹hebr›
1. náb. mýtická okrídlená bytosť, anjel, (v starom židovskom náboženstve) služobný duch Hospodinov, (v bibl. podaní) strážca raja
2. zried. kniž. ideálna krásna bytosť;
cherubínsky príd.: ch-á krása
korubín -u m. ‹l› tech. tavená troska, v podstate oxid hlinitý odpadajúci pri aluminotermickej redukcii niektorých kovov, používaná pre veľkú tvrdosť na výrobu brúsiva
<<< korubín rubín >>>