Výsledok hľadania pre slovo: oxid
oxidoreduktáza -y ž. ‹g + l› biochem. oxidoreduktázy enzýmy katalyzujúce súčasné oxidačné a redukčné reakcie
oxidácia -ie ž. ‹g› chem. zlučovanie látok s kyslíkom; odoberanie elektrónu atómom pôsobením oxidačného činidla, okysličovanie; biol. biologické oxidáciie zložité okysličovacie pochody v bunke nevyhnutné pre bunkový metabolizmus, najmä na získanie energie, na vytvorenie nových látok a na vylučovanie odpadových látok a sekrétov;
oxidačný príd.: chem. oxidačné činidlo spôsobujúce oxidáciu; oxidačný plameň nesvietivý, v ktorom sa plyn dokonale spaľuje; oxidačné kvasenie s prístupom vzduchu; oxidačné číslo, oxidačný stav, stupeň elektrický náboj v akomkoľvek chemickom stave, ktorý by bol prítomný na atóme prvku, keby sa elektróny v každej väzbe vychádzajúcej z tohto atómu prideľovali elektricky negatívnejšiemu atómu;
oxidačne prísl.: chem. oxidačne redukčná reakcia redoxná
oxidant -u m. ‹g› chem. látka schopná oxidovať inú látku, okysličovadlo
oxidovať nedok. i dok. chem. (čo) vykonávať, vykonať oxidáciu niečoho, okysličovať, okysličiť;
oxidovať sa nedok. i dok. chem. podliehať, podľahnúť oxidácii, okysličovať sa, okysličiť sa
oxidový → oxid
oxid -u m. ‹g› chem. zlúčenina kyslíka s inými prvkami, kysličník: oxid antimonitý, bárnatý, siričitý;
oxidový príd. hut. oxidový povlak tvorený slabou vrstvou oxidov na povrchu kovov (vrstvou okovín)
oxidoredukčný príd. ‹g + l› biochem. (pri oxidácii) spätý s redukciou: oxidoredukčné enzýmy; oxidoredukčná reakcia
alkoxid -u m. ‹arab + g› chem. alkoxidy alkoholáty
antioxidácia -ie ž. ‹g› odb., potrav. súbor opatrení proti neželaným oxidačným procesom pri výrobe a skladovaní potravinárskych surovín, polotovarov a produktov;
antioxidačný príd.: antioxidačné prostriedky
dibenzolperoxid -u m. ‹g + arab + l + g› chem. derivát benzoovej kyseliny používaný ako urýchľovač vulkanizácie kaučuku, bieliaci prostriedok a antiseptikum pri spáleninách a kožných chorobách
antioxidant -u m. ‹g› chem. látka potláčajúca oxidačné deje (napr. pri kaučuku a plastických látkach znižujúca rýchlosť ich starnutia a deštrukcie, v potravinárstve zabraňujúca stuchnutiu tukov a olejov a i.)
dezoxidácia ‹f + g›, deoxidácia ‹l + g› -ie ž.
1. chem. odnímanie kyslíka z molekuly, odkysličovanie, redukcia (op. oxidácia)
2. hut. dezoxidácia ocele záverečná časť skujňovacieho pochodu, pri ktorej sa z tekutej ocele odstraňuje rozpustený oxid železnatý, odkysličovanie ocele;
de(z)oxidačný príd.: hut. de(z)oxidačná prísada slúžiaca na dezoxidáciu ocelí, dezoxidovadlo
<<< edukt dead-stop titrácia >>>