Výsledok hľadania pre slovo: oxidácia
oxidácia -ie ž. ‹g› chem. zlučovanie látok s kyslíkom; odoberanie elektrónu atómom pôsobením oxidačného činidla, okysličovanie; biol. biologické oxidáciie zložité okysličovacie pochody v bunke nevyhnutné pre bunkový metabolizmus, najmä na získanie energie, na vytvorenie nových látok a na vylučovanie odpadových látok a sekrétov;
oxidačný príd.: chem. oxidačné činidlo spôsobujúce oxidáciu; oxidačný plameň nesvietivý, v ktorom sa plyn dokonale spaľuje; oxidačné kvasenie s prístupom vzduchu; oxidačné číslo, oxidačný stav, stupeň elektrický náboj v akomkoľvek chemickom stave, ktorý by bol prítomný na atóme prvku, keby sa elektróny v každej väzbe vychádzajúcej z tohto atómu prideľovali elektricky negatívnejšiemu atómu;
oxidačne prísl.: chem. oxidačne redukčná reakcia redoxná
antioxidácia -ie ž. ‹g› odb., potrav. súbor opatrení proti neželaným oxidačným procesom pri výrobe a skladovaní potravinárskych surovín, polotovarov a produktov;
antioxidačný príd.: antioxidačné prostriedky
dezoxidácia ‹f + g›, deoxidácia ‹l + g› -ie ž.
1. chem. odnímanie kyslíka z molekuly, odkysličovanie, redukcia (op. oxidácia)
2. hut. dezoxidácia ocele záverečná časť skujňovacieho pochodu, pri ktorej sa z tekutej ocele odstraňuje rozpustený oxid železnatý, odkysličovanie ocele;
de(z)oxidačný príd.: hut. de(z)oxidačná prísada slúžiaca na dezoxidáciu ocelí, dezoxidovadlo
epoxidácia -ie ž. chem. reakcia spôsobujúca vznik epoxidov
autooxidácia -ie ž. ‹g› chem. samovoľné okysličovanie (oxidácia) zlúčeniny vzdušným kyslíkom za normálnej teploty
deoxidácia → dezoxidácia
<<< deoxidácia oxidácia >>>