Výsledok hľadania pre slovo: termín
termínovať nedok. i dok. ‹l› (čo) presne stanovovať, stanoviť termín niečoho, časovo vymedzovať, vymedziť: splniť termínované objednávky; ekon. termínovaný vklad na určitú dobu, obyčajne za výhodnejších podmienok (úrokovej sadzby), ktoré predčasným výberom vkladu zanikajú
termínový → termín1
termín1 -u m., odb. i terminus1 neskl. m. ‹l› čas, lehota stanovená na splnenie nejakej úlohy, povinnosti, záväzku: termín dokončenia úlohy; termín skúšok; termín prešiel; odb. termínus a quo [á kvó] čas, od ktorého sa počíta; termínus ad quem [kvem] čas, po ktorý sa počíta; termínus ante quem [kvem] – post quem [kvem] čas, pred ktorým – po ktorom (sa udalosť stala); práv. výpovedný termín; šport. prestupný termín (pre hráčov) v ktorom môžu prestupovať do iných klubov;
termínový príd.: šport. termínová listina obsahujúca zoznam zápasov, pretekov a pod.; obch. termínové obchody obchodovanie s cennými papiermi a tovarom s neskoršou dodacou lehotou, zvyčajne pri obchode s poľnohospodárskymi produktmi
termín2 -u m. ‹l› odb., star. terminus technicus [-kus] lingv. odborné pomenovanie v sústave daného odboru, odborný názov; neodb. presnejšie pomenovanie; právnický, botanický termín; log. (v matematickej logike) meno indivídua al. odborný výraz obsahujúci premenné; (v tradičnej logike) subjekt a predikát kategorického súdu al. sylogizmu
terminácia -ie ž. ‹l›
1. odb. ohraničenie, vymedzenie, termínovanie, stanovenie lehoty
2. jad. fyz. zakončenie reakčného reťazca pri reťazovej reakcii
terminála -y ž. ‹l› bot. vrcholná bunka vo vyrastenom vrchole stonky nižších rastlín, terminálna bunka
terminálny príd. ‹l› kniž. a odb. konečný, ukončujúci (op. začiatočný): terminálne štádium posledné; bot., záhr. terminálny kvet vrcholový; terminálná bunka terminála; záhr. terminálny výhon hlavný výhon v smere predĺženia hlavnej osi, dôležitý pri tvarovaní zákrpkov a koruniek; terminálny pupenec zakončujúci os; pošt. terminálny poplatok (v medzinárodnom styku) časť poplatku vybratého od odosielateľa balíka (telegramu), ktorá pripadne správe v krajine určenia
terminál -u m. ‹a < l›
1. žel. prekladisko kontajnerov pri ich prekladaní medzi železničnými a cestnými al. vodnými dopravnými prostriedkami; dopr. náročne rozvinuté miesto prestupu z prvoradého dopravného prostriedku na druhý: autobusový, letecký terminál
2. výp. a oznam. tech. koncové zariadenie (obyčajne obrazovkový displej s klávesnicami) pri diaľkovom prenose dát
3. záhr. slang. terminálny výhon;
terminálový príd.: terminálové pracovisko
terminatívny príd. ‹l› lingv. terminatívne sloveso dokonavé sloveso vyjadrujúce začiatok a koniec deja a tým aj jeho obmedzenie, obmedzovacie (napr. prebehnúť sa)
terminátor1 -a mn. N -i m. ‹VM› hrdina amer. sci-fi filmov; kto prináša skazu, zabíja, ničí, ničiteľ (podľa hlavnej postavy amer. filmu Terminátor)
terminátor2 -a mn. N -y m. ‹l› astron. krivka prechádzajúca rozhraním medzi osvetlenou a neosvetlenou polovicou planéty al. Mesiaca
terminológia -ie ž. ‹l + g›
1. lingv. náuka o termínoch a ich mieste v systéme daného jazyka
<<< netermínovaný terminus technicus >>>