Výsledok hľadania pre slovo: titan
titánaugit -u m. ‹VM + g› miner. hnedá až čierna odroda augitu obsahujúca až 5 % kysličníka titaničitého
titánomagnetit -u m. ‹VM + g› miner. odroda magnetitu s bohatým obsahom titánu;
titánomagnetitový príd.
titan -a m. ‹VM›
1. kniž. kto mimoriadne vyniká svojimi duševnými vlastnosťami, kto sa búri proti bežnému poriadku (podľa Titanov, staršej generácie starogréc. bohov)
2. čo má obrovské rozmery: astron. T. najväčší mesiac Saturna;
titanský príd. kniž.: titanské úsilie obrovské, nadľudské;
titanstvo -a s. titanizmus
titaničitan -u m. ‹VM› chem. soľ kyseliny titaničitej
titaničitý príd. ‹VM› chem. označujúci zlúčeniny titánu v oxidačnom stupni IV: kyselina titaničitá; kysličník titaničitý jemný pigment do náterových látok, glazúr a i.; ker. titaničitá keramika keramické výrobky s vysokou permitivitou; titaničitý smalt
titanid -u m. ‹VM› chem. podvojná zlúčenina titánu s iným prvkom
titán -u m. ‹VM› chem. striebrobiely ľahký tvrdý a krehký kov, používaný najmä pri výrobe antikoróznej ocele (podľa Titanov, staršej generácie starogréc. bohov), prvok zn. Ti;
titánový príd.: chem. titánová beloba jemne práškovaný oxid titaničitý, používaný napr. do náterových látok, kaučukových zmesí, plastických látok; miner. titánové rudy; tech. titánové liatiny; titánový odliatok; titánová výveva pri ktorej sa plyn čerpá pomocou väzby plynu vrstvou titánu
titanit -u m. ‹VM› miner. zelený al. hnedý jednoklonný nerast, kremičitan obsahujúci titán a vápno
titanizmus -mu m. kniž. súhrn vlastností titana (najmä duševná veľkosť, duch vzbury), titanstvo
titánový → titán
titanský → titan
titanstvo → titan
protitankový príd. ‹sl + a› voj. určený na ničenie nepriateľských tankov
ferotitán -u m. ‹l + VM› hut. zliatina železa s titánom a inými prvkami používaná na dezoxidáciu a legovanie niektorých ocelí
<<< egirínaugit titan >>>