Výsledok hľadania pre slovo: trio
triosonáta -y ž. ‹t› hud. (v 17. – 18. stor.) viacvetová inštrumentálna skladba obyčajne pre dva melodické nástroje a basso continuo
triola -y ž. ‹t› hud. skupina troch nôt hraných v dobe určenej pre dve noty rovnakej hodnoty, označená pod notami al. nad nimi číslicou 3 a oblúčikom;
triolový príd.: hud. triolový rytmus
trio -ia s. ‹t›
1. hud. komorná skladba pre tri nástroje al. hlasy; súbor troch hudobníkov al. spevákov
2. hud. stredná časť tanečnej al. pochodovej skladby (hraná kedysi troma nástrojmi)
3. trojica: trio hudobníkov; šport. publ. (vo futbale) útočné trio
4. hut. valcovacia stolica s troma valcami;
triový príd. k 1: hud. triová sonáta triosonáta
triový → trio
trioxymetylén [tri-o-] -u m. ‹g› chem. trioxán
astrionika -y ž. ‹g› odbor zaoberajúci sa prístrojovým a elektronickým vybavením umelých kozmických telies
átrium -ia s. ‹l›
1. archit. pravouhlá centrálna miestnosť antického rímskeho obytného domu, s kozubom, bez okien, so štvorhranným osvetľovacím otvorom v streche nesenej stĺpmi a s nádržou na dažďovú vodu, obklopená ostatnými priestormi; dvor pred starokresťanskou bazilikou, rajský dvor; (dnes) obytný a rekreačný vnútorný dvor, často vysadený okrasnou zeleňou
2. anat. (pravá a ľavá) srdcová predsieň;
átriový príd.: archit. átriový dom
nátrium -ia s. ‹arab› chem. prvok zo skupiny alkalických kovov, sodík, zn. Na;
nátriový príd.
centriola -y ž. ‹l < g› biol. deliace teliesko – organela v bunkách všetkých organizmov okrem vyšších rastlín
histrión -a m. (histriónka -y ž.) ‹l› zried. pejor. herec, kaukliar, komediant;
<<< sonátový histriónsky >>>