Výsledok hľadania pre slovo: amen
amencia -ie ž. ‹l› lek. akútna duševná porucha, zvyčajne v spojitosti s iným ochorením, prejavujúca sa stratou časovej i miestnej orientácie a halucináciami, zmätenosť;
amentný príd.
amenorea -y ž. ‹g› lek. vynechávanie menštruácie (fyziologickej al. patologickej povahy)
amenzalizmus -mu m. ‹g + l› ekol. vzťah dvoch organizmov, pri ktorom jeden druh vytvára toxické látky pôsobiace na jedinca druhého druhu
amen1 citosl. ‹hebr› „staň sa“: v Starom a Novom zákone výraz potvrdzujúci slová druhého – prísaha, záver modlitby, kliatba a i.; v kresťanskej (gréc. a islamskej) bohoslužbe liturgické aklamácie al. záver modlitby al. kázne;
amen2 neskl. s. hovor. expr. koniec:
● je s ním, s tým, so všetkým amen
aggiornamento [adžor-] -a s. ‹t› cirk. polit. označenie cieľov 2. vatikánskeho koncilu (1962 – 1964) smerujúcich k úprave vzťahov k iným cirkvám, k okolitému svetu, k modernizácii obradov a pod.
atrament -u m. ‹l› farebný roztok al. disperzia farebných látok (napr. na písanie, značkovanie a pod.): dubienkový, anilínový atrament; sympatetický atrament na tajné písmo;
atramentový príd.: atramentová ceruza, škvrna;
atramentovo prísl.
interparlamentárny, interparlamentný príd. ‹l + a› zried. kniž. medziparlamentárny, medziparlamentný: interparlamentárny, interparlamentná únia
medziparlamentný príd. ‹sl + f›
1. tvorený niekoľkými parlamentmi rozličných štátov, ich zástupcami: M-á únia medzinárodná nevládna organizácia (založená 1889)
2. jestvujúci, uskutočňovaný medzi parlamentmi: medziparlamentné styky
parlamentný → parlament
parlament -u m. ‹a < f›
1. zhromaždenie poslancov vykonávajúcich vysokú štátnu moc, najmä zákonodarnú, snemovňa
2. budova, v ktorej zhromaždenie poslancov zasadá;
parlamentný príd.: parlamentný spravodajca, výbor; parlamentná komisia; parlamentné voľby; parlamentná monarchia, republika;
<<< kaméliový parlamentárny >>>