Výsledok hľadania pre slovo: grád
graduále neskl. s. ‹l› cirk. časť omše medzi epištolou a evanjeliom;
graduálny príd.: cirk. graduálny žalm
graduál -u m. ‹l› cirk. liturgická kniha obsahujúca omšové spevy
grádel -dlu m. ‹n› text. hustá ľanová al. bavlnená tkanina s väzbou tvoriacou pozdĺžne prúžky;
grádelový príd.: grádelové obliečky
grádovňa -ne ž. ‹l› tech.
1. veža na ochladzovanie vody kondenzátormi parných pohonov
2. vysoká latová stena vyplnená potrubím, po ktorej odkvapkáva soľný roztok a zahusťuje sa
grád -u m. ‹l›
1. mat. jednotka rovinného uhla rovnajúca sa stotine pravého uhla, zn. g, používaná v geodézii
2. hovor. stupeň ako dielik na stupnici meracieho prístroja (teplomera, liehomera a i.), aj ako príslušná merná jednotka, zastar. grádus
grádus -u m. ‹l› zastar.
1. kniž. stupeň akademickej hodnosti
2. stupeň; → aj grád
gradácia -ie ž. ‹l›
1. stupňovanie, (postupné) zväčšovanie, zvyšovanie, zosilňovanie: gradácia úsilia, výkonu, napätia; lit. stupňovanie účinku básnického obrazu hromadením výrazov stále silnejších (klimax) al. zriedkavo slabších (antiklimax); lingv. (v morfológii) schopnosť prídavných mien a prísloviek vyjadrovať osobitnými tvarmi (komparatívom a superlatívom) vyššiu al. najvyššiu mieru príslušnej vlastnosti; (v skladbe) vzťah stupňovania medzi priradenými členmi al. vetami; hud. stupňovanie výrazových prostriedkov; biol., zool. periodické premnoženie určitého druhu organizmov (napr. lesných škodcov); geol. postupné zarovnávanie zemského povrchu rozrušovaním reliéfu a nanášaním erodovaného materiálu
2. odstupňovanie a jeho výraz: archit. (v urbanistike) kompozičný princíp a zvýraznenie spoločensky dôležitej situácie pomocou pôsobivosti architektúry budov a priestorov; fot. schopnosť fotografického materiálu podávať stupnicu svetiel a tieňov s rôznou ostrosťou; pri reprodukcii obrazovej informácie v televízii al. v polygrafii podávanie sivej stupnice (stupnice jasov) v porovnaní s originálom;
gradačný príd.: gradačné vyvrcholenie; lingv. gradačné súvetie stupňovacie
gradienta -y ž. ‹l› fyz. krivka prechádzajúca vo vírovom poli kolmo na siločiary
gradient -u m. ‹l› odb. zmena určitej veličiny na jednotku vzdialenosti; mat. vektor určujúci veľkosť a smer najväčšieho prírastku skalárneho poľa; meteor. tlakový gradient zmena tlaku vzduchu na jednotku vzdialenosti;
<<< duálový gradientový >>>