Výsledok hľadania pre slovo: konštitučný
konštitúcia -ie ž. ‹l›
1. hist., polit. (spravidla v 18. a 19. stor.) štátne politické zriadenie, v ktorom je hlava štátu viazaná spolupôsobením voleného zastupiteľstva (parlamentu)
2. zastar. ústava
3. stavba tela, telesná sústava (v anatomickom aj funkčnom zmysle), telesný stav, konštrukcia
4. biol., psych. súhrn vrodených telesných a povahových znakov jedinca: génová konštitúcia; psychopatická konštitúcia; zool. druhová, plemenná a individuálna vlastnosť zvierat, stupeň zdravia zvieraťa, odolnosť voči nepriaznivým faktorom: pevná, slabá konštitúcia
5. chem. usporiadanie atómov a väzieb v molekule a i.
6. cirk. stanovy rádu, kapituly a pod.; dokument obsahujúci učenie cirkvi, prerokovaný ekumenickým koncilom a schválený pápežom; druh pápežskej listiny;
konštitučný príd.: hist., polit. konštitučná monarchia v ktorej je panovníkova právomoc vymedzená i obmedzená ústavou; konštitučné zriadenie ústavné; – biol. konštitučný typ somatotyp; lek. konštitučné ochorenie týkajúce sa telesnej konštitúcie; – chem. konštitučný vzorec vyjadrujúci usporiadanie atómov v molekule;
konštitučne prísl.;
konštitučnosť -ti ž.
konštitučný → konštitúcia
<<< konštelačný konštituovať >>>