Výsledok hľadania pre slovo: mínus
mínus1 prísl. ‹l›
1. mat. označuje odčítanie, zn. –, bez, menej (op. plus); päť mínus tri
2. mat., fyz. označuje zápornú veličinu, zn. – (op. plus): teplota mínus desať stupňov; meteor. teplota mínus nula zaokrúhlená v rozmedzí –0,1 až –0,4
3. v spoj. plus-m. hovor., odb. viac-menej, približne, asi, okolo
mínus2 ‹l› (op. plus)
1. neskl. s. mat., fyz. znamienko pri odčítaní al. označení zápornej veličiny
2. -u m. hovor. nedostatok, chyba: je to pre ňu mínus;
mínusový príd.: mínusové znamienko; – hovor. mínusový výkon
minuskula -y ž. ‹l› odb.
1. malé písmeno (abecedy) (op. majuskula)
2. (v paleografii) písmo písané v štvorriadkovej osnove (vzniknuté v antike v snahe urýchliť písanie);
minuskulný, minuskulový príd.
terminus technicus → termín2
trigeminus -nu m. ‹l› anat. najsilnejší hlavový nerv, trojklaný nerv;
trigeminálny príd.
<<< minucióznosť trigón >>>