Výsledok hľadania pre slovo: spin
spinaker -kra ‹a› lod. špeciálna ľahká plachta v tvare sférického trojuholníka používaná pri plavbe na zadný a bočný vietor;
spinakrový príd.: lod. spinakrový peň
spinobulbárny príd. ‹l› anat. týkajúci sa chrbticovej a predĺženej miechy
spinocerebrálny príd. ‹l› anat. týkajúci sa mozgu a miechy
spintariskop -u m. ‹g› fyz. zariadenie na primitívne počítanie zábleskov vyvolaných dopadom častíc alfa na tienidlo pokryté vrstvou sulfidu zinočnatého
spinalgia -ie ž. ‹l + g› lek. bolestivosť chrbtice
spina -y ž. ‹l› anat. kostný výbežok, tŕň (stavec);
spinový2, spinálny príd.: anat. spinový výbežok tŕňový; spinový nerv miechový
spin -u m. ‹a› jad. fyz. veličina charakterizujúca vlastný mechanický moment hybnosti elementárnej častice, atómového jadra a pod.;
spinový1 príd.: jad. fyz. spinový moment hybnosti
spinelid -u m. ‹t› miner. kockový nerast chemicky príbuzný so spinelom
spinel -u m. ‹t› miner. kockový nerast, oxid hliníka a horčíka, červený al. i modrý a zelený drahokam;
spinelový príd.
spinet -u m. ‹n < t› hud. druh klavičembala so strunami umiestnenými priečne na klávesy a spravidla s menším tónovým rozsahom;
spinetový príd.
spinový1 → spin
spinový2 → spina
spinozizmus [-nó-] -mu m. ‹VM› filoz. učenie filozofa B. Spinozu v 17. stor., obyčajne stotožňované s panteizmom, rozvíjané najmä v Nemecku v 18. a 19. stor.
almandínspinel -u m. ‹VM + t› miner. spinel so zreteľným fialovým odtieňom, používaný najmä v klenotníctve
cerebrospinálny príd. ‹l› anat. mozgovomiechový
<<< makrový cerebrovaskulárny >>>