Výsledok hľadania pre slovo: aktívnosť
aktívny príd. ‹l›
1. vykonávajúci (intenzívnu) činnosť, činný; na činnosti založený, s ňou súvisiaci (op. pasívny): aktívna pomoc, účasť; aktívny športovec výkonný; aktívny odpočinok spočívajúci vo vykonávaní nejakej činnosti; aktívna znalosť cudzieho jazyka schopnosť vyjadrovať sa v ňom; aktívna slovná zásoba bežne používané výrazy každého jednotlivca; aktívny dôstojník z povolania; aktívny služba (op. dôchodok); lek. aktívna tuberkulóza prejavujúca známky zhoršenia al. šírenia; chem. aktívne uhlie preukazujúce vysokú adsorpčnú schopnosť a slúžiace na čistenie, odfarbovanie, čírenie a i.; aktívny vodík, chlór prevedený z molekulárneho do atomárneho stavu; fyz. chem. opticky aktívny prejavujúci optickú aktivitu; biol. aktívny transport metabolický dej, pri ktorom si bunka organizmu vyberá z prostredia ióny al. molekuly spôsobom, ktorý práve potrebuje; astron. aktívne Slnko preukazujúce aktivitu 4; eltech. aktívna súčiastka ktorá sa vzhľadom na obvod, do ktorého je zapojená, správa ako zdroj energie; jad. fyz. aktívna zóna, aktívne pásmo reaktora v ktorom prebieha riadená reťazová reakcia; meteor. aktívny povrch (pôdy, vody, porastu) na ktorom vzniká odraz žiarenia a jeho transformácia na iné druhy energie (napr. na teplo)
2. vyjadrujúci niečiu schopnosť vykonávať určitú činnosť: aktívne volebné právo právo voliť
3. preukazujúci aktívum 1, aktíva: aktívny podnik; aktívna bilancia; peňaž., účt. aktívne saldo zostatok k dobru
4. lingv. k aktívum 2: aktívny rod činný
5. aktívna bezpečnosť súhrn vlastností automobilu umožňujúcich vodičovi zabrániť vzniku havarijného stavu al. prekonať tento stav;
aktívne prísl.;
aktívnosť -ti ž. aktivita 1
atraktívny príd. ‹l› vzbudzujúci záujem, pozornosť, príťažlivý, lákavý, pútavý: atraktívny výjav, film, atraktívna kniha; atraktívny zjav; atraktívna žena;
atraktívne prísl.;
atraktívnosť -ti ž.
extraktívny príd. odb. schopný extrakcie 1; taký, ktorý možno získať extrakciou 1: extraktívne dusíkaté látky;
extraktívne prísl.;
extraktívnosť -ti ž.
rádioaktívny príd. chem., fyz.
1. súvisiaci s rádioaktivitou: rádioaktívny rozpad vznikajúci pri premene prvkov jadrovou reakciou; rádioaktívne žiarenie ionizujúce žiarenie vznikajúce pri tomto rozpade (lúče alfa, beta, gama)
2. javiace (prejavujúce) rádioaktivitu: rádioaktívne látky; rádioaktívny prvok; rádioaktívny izotop (kobaltu, jódu) rádioizotop; rádioaktívny aerosól; meteor. rádioaktívne ovzdušie; rádioaktívny spad, oblak; tech. rádioaktívny odpad;
rádioaktívne prísl.;
rádioaktívnosť -ti ž. rádioaktivita
reaktívny príd.
<<< aktinomykóza reaktívnosť >>>