Výsledok hľadania pre slovo: pozitív
pozitív -u m. ‹l›
1. fot., film. obraz s obvyklým pomerom svetla a tieňa (op. negatív)
2. lingv. základný, prvý stupeň pri stupňovaní prídavných mien a prísloviek
3. hud. malý, pevne umiestnený organ, spravidla s jedným manuálom a bez pedálov; priečelná časť organa
pozitivizmus -mu m. ‹l› filoz. smer obmedzujúci platnosť ľudského poznania na to, čo je pozitívne dané, t. j. fakty preukázateľné empiricky; práv. teória stotožňujúca právo s obsahom noriem vydaných al. zaručených štátom
pozitívny1 príd. ‹l›
1. obsahujúci al. vyjadrujúci súhlas, presvedčenie (op. negatívny1 1): pozitívny ohlas, pozitívna kritika, pozitívne výsledky; lek. pozitívny nález, pozitívna reakcia dokazujúce ochorenie
2. stavajúci sa priaznivo, priateľsky k niečomu, stelesňujúci klad, prospešnosť niečoho (op. negatívny1 2): pozitívne stanovisko, pozitívny vplyv, pozitívna stránka veci
3. kladný: mat. pozitívne číslo; pozitívny zmysel úsečky; fyz. pozitívna elektrina; poľn. pozitívny výber (v šľachtiteľstve) výber, pri ktorom sa na ďalšie rozmnožovanie vyberajú vhodné jedince, príp. keď lepšie adaptované jedince preukazujú vyššiu plodnosť;
pozitívne prísl.;
pozitívnosť -ti ž.
pozitívny2 príd. ‹l›
1. založený na skutočnosti al. skúsenosti, skutočne overený, dokázaný: práv. pozitívne právo skutočne platné; ekon. pozitívna ekonómia prístup k skúmaniu hospodárenia, ktorého závery sú overiteľné empirickou analýzou, t. j. prístup bez vzťahu k hodnotovým úsudkom (op. normatívna ekonómia)
2. fot. k pozitív (op. negatívny2): pozitívny obraz, fotografický materiál
3. lingv. k pozitív 2: pozitívny tvar
pozitívum -va s. ‹l› kladná stránka javu, udalosti, výsledku niečoho: presnosť je jeho pozitívum; zdôrazňovať pozitívuma dohody
diapozitív -u m. ‹g + l› fot. pozitívny, obyčajne farebný (fotografický) obraz na priehľadnej podložke (sklo, film) umožňujúci jeho premietanie al. prezeranie v presvecovacom prístroji;
diapozitívny príd.: diapozitívny film, diapozitívna snímka
elektropozitívny príd. ‹g + l› fyz. nesúci kladný elektrický náboj (op. elektronegatívny)
postpozitívny príd. ‹l› lingv. kladený za slovo (op. prepozitívny): postpozitívny datív; postpozitívny člen;
<<< grampozitívny postpozitívne >>>